Žemľovka bez lepku

Slovo žemľovka má takmer magickú moc. Každého, kto ho vysloví, začuje alebo si prečíta trebárs na dennom menu v „závodke“, vráti do detstva. Toto sladké, šťavnaté jedlo, voňajúce vanilkou, škoricou a jablkami má ešte jedno plus – je nenáročné na prípravu. 

Všetko by bolo v poriadku. Lenže čo my, bezlepkáči? Žemľovka sa na mojom tanieri objavila naposledy pred niekoľkým rokmi. Vždy keď si na nej kolegyne v našej redakčnej reštaurácii pochutnávajú, len ticho závidím a inhalujem podmanivú vôňu škorice. Veď… poznáte to. V ponuke sú tri alebo štyri jedlá, jedno sa tvári ako bezlepkové, ale aj to si treba u kuchára overiť, či to je skutočne tak. A so stopercentnou istotou to nebude múčne a už tobôž sladké jedlo. Bezlepková istota našich jedálenských šéfkuchárov je mäso s ryžou. Česť výnimkám, samozrejme.

Žemľovka ako fotografická výzva

Keď sa však naposledy u našej devínskej Jarky v Edene začala skloňovať žemľovka, nevydržal to môj Pavlovov reflex, ani ja. Z kaviarne som odchádzala s výhražnou sebavýzvou, že ma to nebaví počúvať a prvý voľný víkend si žemľovku upečiem. Nenáročný recept som si ešte pamätala, ale v hlave mi začal vŕtať iný chrobák – ako túto zvláštnu hmotu na tanieri nafotím? Priateľ google a heslo žemľovka mi veľmi nepomohli. Prehliadka fotiek na internete len potvrdila moju nevábnu vizuálnu spomienku. 

Žemľovka bola teda výzva, ale najmä fotografická. Aj preto som siahla radšej po kuhovej zapekacej forme. Fotiť som však musela rýchlo, lebo Ivan, tváriaci sa trpezlivo, sa niekoľkokrát zhlboka nadýchol a položil takmer výhražnú otázku: A tú dobrotu budeme aj jesť? 

Hrozienka a rum

Klasická žemľovka sa pripravuje z pečiva, teda zo žemlí, preto som aj ja siahla po bagetách, samozrejme bezlepkových. Ak máte čas, chuť a potrebné zručnosti, pokojne si domáce pečivo alebo biely chlebík bez lepku upečte. Keďže tvaroh a mlieko dostať v bezlaktózovej verzii, na tejto žemľovke si pochutia aj stravníci s intoleranciou laktózy. Pri nakupovaní netreba zabudnúť na hrozienka, ja som z pivnice vytiahla aj rum, ktorý spolu so škoricou a vanilkou prevoňal celý dom.

PS: Žemľovka nie je jedlo!

Dva kúsky žemľovky ostali aj na nedeľu a tak som si po celý deň robila na ňu chuť. Veď taká odležaná, keď sa spoja všetky tie chute, je najlepšia… Kvetinky boli zasadené, záhrada uprataná. Do kresla som si sadala s otázkou smerujúcou na Ivana: Si hladný? Ani nie, ale veď vieš, že som v rysovačke. Bingo! Toto som chcela počuť a takmer som sa rozbehla pre posledné kúsky múčnika. Ešte som ani nevložila prvé sústo do úst, keď zaznelo vyčítavé: A mňa si sa prečo neopýtala, či nechcem? Snažila som sa brániť, že veď predsa nechcel jesť, ale dočkala som sa odpovede: Žemľovka predsa nie je jedlo!

Bezlepková žemľovka
Write a review
Print
Prep Time
20 min
Cook Time
50 min
Total Time
1 hr 10 min
Prep Time
20 min
Cook Time
50 min
Total Time
1 hr 10 min
Ingrediencie
  1. 4 bezlepkové bagety (4 x 150g)
  2. 500 ml mlieko bez laktózy
  3. 250 g tvaroh bez laktózy
  4. 3 veľké jablká
  5. 2 vajcia
  6. 2 cukor vanilkový
  7. 1 cukor škoricový
  8. 2 PL cukor práškový
  9. 1 PL medu
  10. 50 g orechy vlašské mleté
  11. 100 g hrozienka sušené
  12. rum
  13. maslo
Príprava
  1. Najskôr si pripravíme tvarohovú plnku. Polhodinku predtým zalejeme sušené hrozienka v miske rumom. Tvaroh vymiešame s dvoma žĺtkami a vanikovým cukrom, pridáme hrozienka namočené v rume, rum necháme v miske.
  2. Do vlažného mlieka s 1 PL medu vložíme nakrájané bagety, ktoré necháme nasiaknuť.
  3. Rúru prehrejeme na 170 stupňov Celzia. Pripravíme si formu na zapekanie (ja som použila kruhovú s priemerom 20 cm), ktorú vytrieme maslom.
  4. Jablká ošúpeme a nastrúhame nahrubo, pridáme k nim pomleté orechy, balíček škoricového a vanilkového cukru.
  5. Na dno zapekacej formy dáme vrstvu pečiva (polovicu z dávky), z ktorého sme vytlačili nadbytočné mlieko, na pečivo vrstvíme tvaroh, postrúhané jablká a na záver uložíme zvyšok bagiet. Pred pečením žemľovku pokvapkáme rumom z hrozienok.
  6. Žemľovku dáme piecť do rúry na 45 minút. Asi desať minút pred koncom pečenia si z bielkov a štipky soli ručným mixérom vyšľaháme sneh, do ktorého keď stuhne ešte všľaháme dve lyžice práškového cukru. Rozotrieme ho na žemľovku a necháme ešte desať minúť zapiecť, kým nedostane zlatú farbu.
Poznámka
  1. Mne chutí žemľovka viac po vychladnutí, alebo až na druhý deň, keď sa všetky chute v nej nádherne spoja.
tasty camera http://tastycamera.com/

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*