Tetouan a Chefchaouen – Motorokové Maroko II

Útulná medina mesta Chefchaouen nás ožiari modro-bielou krásou. Staré mesto obohnané múrom pevnosti ukrýva predajcov suvenírov, zeleniny či hydiny. V Maroku sa na ulici predáva všetko. Sliepky, krém na opaľovanie, aj podprsenky. 

Tetuan – Bez kľúčov

Necelá hodina plavby je za nami a po vylodení z tankeru v meste Tanger nás obklopí skupinka marockých dohadzovačov. Berú si na paškál našu motorku a, samozrejme, čakajú bakšiš. Ak by sme im ho nedali, nechali by nás trčať za rampou do večera. A možno aj do druhého dňa. Ktovie.

Hneď, ako opustíme prístav, cesty lemujú stánky obsiate keramikou a nádobami na typický marocký pokrm – tajin. Pri presune z Tangeru do Tetuanu nás stretne malá nepríjemnosť. „Hračkársky kľúčik“, ktorý sme dostali ku kufrom od motorky, sa zalomí v zámku. Zamknutom, samozrejme. A v mojom, samozrejme. Spolu s vidinou nocovania v motorkovom mundúre ma oblieva studený pot. Zámok sa nám, našťastie, s pomocou domácich podarí otvoriť a o hodinu si osprchovaní a v čistom oblečení pochutnávame na prvom tajine v Tetuane. Ešte predtým však trpezlivo vypĺňam tlačivá s osobnými údajmi a miestom, kam smerujeme. Povolanie journalist mením na manager. Pre istotu. Rovnaké tlačivá vyplním na recepciách hotelov ešte ďalších jedenásťkrát. Môj bojkot Ivan zruší hneď na začiatku nekompromisným: ,,Ja riadim motorku, ty robíš podporu.“

Rekapitulácia

1. deň: Malaga-Tarifa-Tanger-Tetouan, 188 km

Chefchaouen – Bielo-modrý svet

Na druhý deň, po ceste do ďalšieho cieľa – mesta Chefchaouen, vzdialeného len 153 kilometrov, nás sprevádza intenzívna vôňa marihuany – kífu. Zelené plantáže sa rozprestierajú na 1340 km štvorcových územia Maroka a produkcia marihuany živí až jednu tretinu obyvateľov. Plodina sa tu pestuje od 15. storočia, ale prohibícia po získaní nezávislosti Maroka viedla k veľkým nepokojom, preto ju Mohamed V. znovu povolil, nie však jeho konzumáciu. Je to totiž jeden z hlavných valutových príjmov Maroka, ktorý sa pašuje do Španielska, kde sa spracúva na hašiš.

Popoludní prichádzame do Chefchaouenu, obkolesenom pohorím Ríf. Motorku parkujeme na ulici a keď sa vrátime, samozvaný strážnik už naťahuje ruku a vysvetľuje ako vlastným telom chránil nášho tátoša. Dáme mu pripravené „parkovné“ a smerujeme do mediny.

Útulná medina nás ožiari modrou-bielou krásou. Staré mesto obohnané múrom pevnosti ukrýva predajcov suvenírov, zeleniny či hydiny. V Maroku sa na ulici predáva všetko. Sliepky, krém na opaľovanie, aj podprsenky. Kamenné obchody v niektorých častiach Maroka neexistujú. Uličky mediny sú úzke, domy nás ukrývajú v príjemnom tieni vrhajú príjemný tieň. Domáci posedávajú na schodoch svojich príbytkov a pozorne sledujú dianie na ulici. Ich pokoj je nákazlivý.

Zatiaľ čo z neďalekého minaretu sa ozýva hlas muezzina, objednávame si marockú whisky – zelený čínsky čaj ochutený mätou a učíme sa šukran – prvé slovo, ktoré znamená ďakujem. Nápoj v striebornej konvičke si nalievame do malých, úzkych sklenených pohárov. Pri pití cukrom nasýteného roztoku ma až strasie, napriek tomu ho popíjam celou cestou Marokom. Silný a voňavý nápoj záhadne dodáva energiu a prospieva aj tráveniu.

Rekapitulácia

2. deň: Tetouan-Oued Laou-Chefchaouen, 153 km

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*