Merzouga a Sahara – Motorkové Maroko IV

Po sladkých raňajkách s tradičným mätovým čajom na terase rodinného hotela sa z Fezu vydáme k najväčšej pieskovej dune na Sahare Erg Chebbi. Krajina na okraji púšte je preplnená skamenelinami. Kto si ich nechce kupovať, môže si len tak sadnúť na zem a prehrabovať kamenné polia lemujúce cestu. Je viac než isté, že niečo nájde. Musíme prejsť takmer 470 kilometrov, najdlhšiu trasu počas nášho cestovania Marokom, než dorazíme do berberského mesta Merzouga, vstupnej brány púšte.

Merzouga – Jedlo s miestnymi

S miestnymi si pochutíme na kebabe od pouličného predavača. Hygienou sa netrápime. Zbytočná je obozretnosť, keď vám predavač otvorí coca-colu tak, že hrdlo obchytá zo všetkých strán… Čím viac sa budete báť, tým sa na vás určite niečo nalepí. Majiteľ grilu naloží okoloidúcemu žobrákovi na tanier kus mäsa. Je to akási morálna povinnosť Maročanov. A tak hluchonemý dostáva peceň chleba a mrzákovi do dlane vsypú hrsť dirhamov.

Posledné kilometre v nudnej krajine nás odmenia duny začínajúcej Sahary.  Načrieme do žltočerveného, jemného piesku, ubytujeme sa v romantickom hoteli z hliny a slamy v tradičnom berberskom štýle v tesnej blízkosti najvyššej duny. Miesto terénneho auta, štvorkoliek či tiav si urobíme výstup na 160-metrovú dunu po vlastných.

Rekapitulácia

4. deň: 

Fez – Sefrou – Ifrane – Midelt – Errashidia – Merzouga

468 km

Ja som Berber!

Cestou do údolia Dra sa ďalší deň zastavíme na vyhliadke plnej tiav a tuarégov v modrých turbanoch. Pod nami sa rozprestiera nádherné hlinené mesto obohnané múrmi opevnenia – kasbou. Zatiaľ čo vybývané, opustené domy z nepálených tehál sa pomaly rozpadávajú a splývajú s prírodou, vedľa nich vyrastajú nové príbytky. Od urasteného černocha kupujeme krásne  šatky a keď sa dohadujeme o cene, nezabudne dodať: ,,Ja nie som Arab, ale Berber!“ Čo v preklade znamená – nechcem vás oklamať. A tak pôvod kočovných kmeňov, ktoré dodnes žijú v horách Atlasu a Rífu, a za ktorý sa kedysi hanbili, je dnes prednosťou.

Majestátny kaňon Todra, so stenami vysokými až tristo metrov, je ďalšou zastávkou. Slnko svieti kolmo a nemá šancu sa prebojovať medzi skaly farby terakoty. Sme radi, že sme sa vydali menej kvalitnou pistou smerom na Imilchil. Skaly nádherných farieb a tvarov vystrieda hlboký kaňon, v oáze ktorého sa ukrývajú palmy, kasby a červené berberské dediny. Cesta bez zvodidiel mi nerobí dobre a podvedome vyvažujem, čo znamená že sa lepím na skalu, aby som predišla zošmyknutiu nášho tátoša do hlbokej rokliny.

Rekapitulácia

5. deň: Merzouga – Tinghir – Imilchil – Tinghir, 320 

Ait Bendhaddou – Tam, kde sa nakrúcal Gladiátor

V Marockom kráľovstve vládne politicko-vojenský režim. Na každej križovatke pri vstupe a výstupe z väčších miest policajti kontrolujú miestnych vodičov. Doklady aj batožinu. Nás si, našťastie, nevšímajú. Dovtedy, kým za mestom Quarzazate neprekročíme rýchlosť o 60 kilometrov. Mladí, vyfešákovaní policajti nám po polhodinke presviedčania o tom, že sme chudobní motorkári, pokutu sedemdesiat dirhamov odpustia.  Rýchlosť opäť zvýšime na ceste cez nekonečné planiny pripomínajúce mesačnú krajinu. Zastavujem v Ait Benhaddou, kde sa nakrúcal aj Gladiátor.

Maroko neponúka len Atlantický oceán, Stredozemné more, hory a púšte. Je tiež obľúbenou destináciou filmárov, ktorí tu nachádzajú krásne kulisy a fungujúce filmové zázemie za výhodných podmienok. Výstup do kulís prenecháme turistom v ľahkých tričkách a bermudách, scenériu si obzrieme z reštaurácie. Potrebujeme ešte energiu na presun do Marakéša. V našom putovaní má toto mesto zvláštnu príchuť. Nielenže sa v ňom zdržíme dve noci, ale oslávim v ňom aj svoje narodeniny.

Rekapitulácia

6. a 7. deň: 

Tinghir – Ait Benhaddou – Marakéš

495 km

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*