Čierna Hora – Z pláže do snehu

V Čiernej hore fajčia všetci. Fešák v rokoch v slamenom klobúku a v topánkach z krokodílej kože, hlučné šestnástky, aj ženy v najlepších rokoch. „Budete raňajkovať?“ pýta sa čašník a hneď, ako sa dočká súhlasného prikývnutia, položí na stôl popolník. Aj o tom je Čierna hora, Crna Gora, či Montenegro. A ešte aj dobrom jedle, krásnych plážach, tyrkysovomodrých riekach a o vysokých, ťažko prístupných horách. Tie dali názov republike v západnej časti Balkánskeho polostrova, rozprestierajúcej sa medzi Chorvátskom a Albánskom. Do roku 2008, kedy vyhlásilo nezávislosť Kosovo, bola Republika Čierna Hora dva roky najmladšou krajinou Európy.

Boka Kotorská

Jedným z najkrajších miest na pobreží je Boka Kotorská, najväčší prírodný záliv na juhu Jadranského mora. Tvoria ju vlastne dva zálivy (taliansky bocca), ktoré majú niekoľko zátok. Hlboko sa zarezávajú do vápencových pohorí Lovćenu a Orjenu a pripomínajú škandinávske fjordy.

Boka Kotorská slúžila ako základňa pre vojenské námorníctvo Rakúsko – Uhorska. Pobrežie dlhé tridsať kilometrov sa dá autom prejsť do hodiny. Najužšie miesto Kumburská úžina má šírku tristopäťdesiat metrov. Jej brehy kedysi spájali reťaze, ktoré bránili vstupu nepriateľských lodí, odvtedy toto miesto nesie názov Verige (reťaze). Dnes sa z jedného brehu na druhý doplavíte trajektom. Centrom a magnetom zálivu je prístav Kotor, najzachovanejšie stredoveké mesto Čiernej hory, od roku 1979 zapísané v zozname UNESCO. Keby niet zemetrasenia v tom istom roku, spolu s Dubrovníkom by to bolo najzachovalejšie stredoveké mesto. Dnes, vďaka rozsiahlej rekonštrukcii, ktorú cítiť na každom kroku, Kotor opäť dýcha históriou.

Mesto postavili Benátčania v 15. až 19. storočí, svedkom čoho sú historické paláce v benátskom štýle. A tiež stredoveké, miestami až pätnásť metrov hrubé hradby. Po vstupe renesančnou Morskou bránou sa pred návštevníkmi otvára námestie Zbraní. Dominuje mu renesančná hodinová veža zo 17. storočia, románske a gotické paláce, kamenný sklad zbraní a divadlo v štýle klasicizmu. Zaujímavosťou je románska katedrála svätého Tryfona (Sveti Tripun) z 12. storočia. Jej pravá veža má 35 metrov a ľavá o dva menej. Pri zemetrasní v sedemnástom storočí totiž obidve spadli a rozbili okolité paláce. Do dnešnej podoby katedrálu vytvarovalo niekoľko prestavieb.

Akí sú Černohorci? Hrdí, pohostinní, priateľskí a na prvý pohľad leniví. Pohľadnice z letoviska priznávajú desatoro lenivosti. Sami Černohorci túto svoju vlastnosť radi zveličujú a používajú motto: Hrdinovia nepracujú! Jedno je isté – kaviarne, útočiská domorodcov všetkých vekových kategórií, ani na chvíľu nezívajú prázdnotou. O polnoci sotva nájdete voľné miesto a a a zopár vytrvalcov sa nadránom lúči: Laku noć. Večer sa ráno dobre vstáva…

Čierna hora a Njegušský pršut

Až 95 percent územia tvoria pohoria štyroch národných parkov – Durmitor, Skadarské jazero, Biogradská Gora a Lovćen, ktorý sa dvíha nad Kotorom. Pre Černohorcov je posvätným pohorím a národným symbolom. Dal meno Čiernej Hore, pretože jeho skaly sa po daždi farbia do čierna. V horskom pásme Njeguši nad Bokou Kotorskou nájdete rodný dom a mauzoleoum najväčšej postavy čiernohorských dejín – vladára, mysliteľa a básnika Petra II. Petrovića-Njegoša. Cestu lemujú nápisy oznamujúce, že tu sa predáva preslávený Njegušský pršut, bravčová šunka sušená a údená tradičným spôsobom – vo výške deväťsto metrov nad morom v pohorí Lovćen. Domáci prezrádzajú rokmi overený recept – stehná sa namáčajú dva týždne v roztoku soli a potom schnú päť až osem mesiacov zavesené v suchej a chladnej miestnosti.

Budva a jej hradby

Smerom na juh sa dostanete k Budve, najstaršiemu mestu na pobreží. Leží v širokej Budvanskej zátoke a horské masívy Lovćenu a Paštroviči ho chránia pred nepriaznivým vnútrozemským počasím. Patrí medzi najnavštevovanejšie a najobľúbenejšie dovolenkové letoviská, ktoré ponúka Čierna Hora.

Ak vás neodradí rušný vstup do mesta lemovaný vysokými budovami hotelov, Budva pohladí zvláštnou atmosféru starobylého mesta. Amfiteáter vo vnútri starého gradu, historického jadra, obohnaného kamennými hradbami, ponúka návštevníkom literárne predstavenia, koncerty a výstavy. Prechádzka po hradbách je príjemným doplnkom prehliadky mesta. Zachovali sa tu dve impozantné mestské brány – Pevninská brána a Morská brána, za ktorými sa otvára spleť úzkych dláždených uličiek s kamennými domami a dominantou biskupského kostola svätého Jána Krstiteľa zo siedmeho storočia. Okrem kľukatých uličiek Budva osloví svojimi kostolmi, záhradnými reštauráciami, aj citadelou s vyhliadkou na more. Ste unavení históriou? Šup na pláž. Budva sa chváli sedemnástimi nádhernými plážami so širokou promenádou, ktorých dĺžka dosahuje 25 kilometrov.

Svätý Štefan hostil aj Taylorku

Asi osem kilometrov juhovýchodne od Budvy narazíte na malebný ostrov Svätý Štefan. Na skalnatom ostrove neďaleko pobrežia bola pôvodne rybárska osada, ktorú v pätnástom storočí založilo dvanásť rodín Černohorcov. Neprístupné sídlo im slúžilo ako úkryt a každá rodina tu mala svoj domček so zásobami potravín. Nesie meno kostola Svätého Štefana, ktorý stojí na najvyššom mieste uprostred ostrova. Ťažký život jeho obyvateľov, ktorí sa živili prevažne rybolovom a pestovaním olív, viedol postupne k vyprázdneniu ostrova. Začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia prestavali kamenné rybárske domčeky na luxusné hotelové apartmány. Dovolenku si v tejto nádhernej destinácii užívali aj také celebrity ako Claudia Schifferová, Liz Taylorová, Silvester Stalone, či Kirk Douglas. Chcete sa aj vy na chvíľu cítiť celebritou? Za poplatok dvadsať eur sa môžete so sprievodcom medzi apartmánmi poprechádzať.

Krátky umelý násyp, ktorý spája ostrov s pevninou, rozdeľuje pláž na dve časti. Strana s upravenou plážou a jemným pieskom ponúka návštevníkom ležadlo a slnečník za 75 eur. No nekúpte to! Máte hlboko do vrecka? Jej menej atraktívne dvojča prijíma hostí bez nároku na odmenu. Treba sa len trochu potlačiť.

Z pláže do snehu

Už máte dosť slnka? V Čiernej hore nie je povinné ležať na pláži. Stačí sa vydať na sever, do mesta Žabljak a odtiaľ vyraziť do národného parku Durmitor. Najvyššie pohorie Čiernej Hory, je od roku 1980 právom v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Park je rajom horolezcov, vysokorských turistov, aj cyklistov. Po obrovských ľadovcoch zostali v Durmitore početné jazerá a mnoho údolí v tvare písmena u. Čierne jazero dostalo názov podľa odrazu ihličnatých stromov na jeho hladine.

Ak sa chcete dostať na Bobotov Kuk, čaká vás výstup do nadmorskej výšky 2523 metrov. Aj v letných mesiacoch sa tu nájdu zvyšky snehu. Väčšina turistov stojacich na tomto vrchole sa domnieva, že dosiahla najvyšší bod Čiernej Hory, no nie je to tak. Najvyšší vrchol krajiny Zla Kolata s nadmorskou výškou 2534 metrov leží v pohraničnom pásme s Albánskom v pohorí.

Čorba je polievka

Gurmáni v Čiernej Hore, unavení z presilovky pamiatok a prírodných krás, sa nemusia báť. Chuťové poháriky im otvorí typické jedlo tejto časti Balkánu – ryba na žaru, teda na grile. V marináde z cesnaku, petržlenovej vňate a olivového oleja. Láka aj rizoto s plodmi mora, či pljeskavica, vyprážaná placka z mletého mäsa. A, samozrejme, jahňacina na všetky spôsoby. Dusená v mlieku, pečená, či varená. Ryby a mäkkýše pripravené na buzaru sa dusia s vínom, olejom, korením a zeleninou. Ľahostajnými vás nenechá ani riblja čorba, chutná hustá polievka zo zeleniny a rýb.

Čierna hora vás v každom väčšom meste privíta množstvom reštaurácií s príjemnými terasami, ochotnými čašníkmi a hladnými mačkami. Všadeprítomné chlpaté tvory sa krčia pri stoloch a čakajú na svoju príležitosť. Je na vás, či popustíte uzdu svojmu hedonizmu a zopár odrobiniek venujete aj im.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*