Bab Berred a Fez – Motorkové Maroko III

Ráno sa presúvame do historického mesta Fez. Na Ivanovu otázku, či dnešná trasa, ktorú pre nás naplánoval, je bezpečná, recepčný záporne krúti hlavou a posiela nás nekompromisne na diaľnicu. Ivan ma napriek tomu presvedčí, že podľa googlu je to nádherná cesta národným parkom cez pohorie Ríf a teda – nemôžeme si ju nechať ujsť. Keď však asi po 150 kilometroch vojdeme do mesta Bab Berred, pochopíme, že je to začiatok marockej zlatej cesty, kde marihuana riadi všetko. Bezútešnosť, špinu, neporiadok a výkaly tečúce po skalách podčiarkuje dážď a blato. Zúfalo stláčam spúšť fotoaparátu a modlím sa, nech nás nikto a nič nezastaví. Snáď to prežijeme…

Na konci mestečka vstupujeme do hmly, ktorá nás spolu s dažďom sprevádza ďalších dvadsať kilometrov. Nepremoky ostávajú v kufri, zastať na tomto mieste a navliekať si ich by sa asi nevyplatilo. Pri polmetrovej viditeľnosti sa presúvame krokom a z nádhernej cesty a vyhliadky ostáva len nepríjemný pocit a chlad šesť stupňov. Ešteže nás pobaví čudák pri krajnici, ktorý si v tomto marazme hadicou umýva auto. Marihuana riadi všetko…

Kífový rif ukončí mestečko Ketama s podobným nádychom drogového brlohu  a hoci mi je zima a môj mechúr praská vo švíkoch, odmietam zísť z motorky a do interfónu kričím: „Pre boha živého nezastavuj!“ Míňame dospelých aj deti, ktorí pri ceste ponúkajú marihuanu a zosadáme až v prvej bezpečnej kaviarni plnej domácich.

Mätový čaj na zohriatie sa objednáva v prízemí, kam Ivan zostupuje po schodoch. Obkolesená samými mužmi na terase mi hlavou prebleskne čudný scenár, podľa ktorého sa za mojim milým zatvára mreža do podzemia a nikto ho už nikdy neuvidí… Našťastie, Ivan sa vynára, ale na toaletu mi neodporúča ísť. Zastaneme až na pumpe, kde si uľavím na tureckom záchode. Ísť na malú vo  voľnej prírode v takej rozľahlej krajine ako je Maroko, paradoxne, nie je možné. Aj keď kilometre nestretnete žiadne auto či človeka, hneď ako zastanete, odkiaľsi spod zeme sa vynorí muž alebo dieťa a naťahuje ruku…

Fez a jeho bludisko

Odmenou za kífove dobrodružstvo je historické mesto Fez s obrovskou medinou. Ibis, hotel zo siete, ktorá poskytuje štandard čistoty a wifi pripojenie, je obsadený. Dôvod? Do mesta prišiel kráľ Mohamed VI., syn Hassana II. Šikovný taxikár nás odchytí spred hotela a ponúka rovnako dobré ubytovanie za rovnakú cenu.

Rodinný hotel nesklamal a po malom oddychu a sprche sa vydávame do mediny, v ktorej sa musíme podľa bedekra stratiť. Má pravdu. V bludisku uličiek sa strácame aj my a netušíme, čo nás čaká za ďalším rohom. Dokonalý labyrint ukrýva množstvo zaujímavostí. Na zemi je špina, všade je veľké množstvo ľudí a vo vzduchu sa miešajú vône so zápachom. Dvaja chlapci vycítia našu neistotu, a ponúknu sa, že nás zavedú do garbiarní. Naši malí sprievodcovia hovoria plynule štyrmi jazykmi, a vidno, že v obchodovaní na marocký spôsob sa vyznajú. Po šikovnom kľučkovaní uličkami stredovekej mediny míňame keramickú dielňu, tak-tak sa vyhneme do plna naloženému oslíkovi, vojdeme do obchodu s koženými výrobkami, vyjdeme po schodoch a ocitneme sa na terase s výhľadom na garbiarne. Pod nami sa odohráva farebné predstavenie. Malé jazierka sú naplnené farebnými zmesami. V hnedej farbe neúnavne prešľapuje starší muž, každú chvíľu ponára a vyberá svoj kúsok kože.

Majiteľ obchodu Ahmed vysvetľuje, ako sa kože vyrábajú a farbia. Henou na červeno, šafranom na žlto. Nerobí to nezištne. Dúfa, že si v jeho obchode kúpime kabelku alebo opasok. Výhovorka, že sme tu motorkou a na nákupy nemáme miesto, sa zíde aj v ďalších mestách. Cestou z garbiarne nás naši sprievodcovia Mohamed a Jozef zavedú ešte do predajne s koreninami a olejmi. Spokojne sa usmievajú, lebo sme urobili biznis, a ich čakajú zaslúžené percentá. Odnášame si fľaštičku argánového oleja, ktorý je podľa slov predavača všeliekom na všetko. No, nekúpte to!

Keď chlapcom oznámime, že už nechceme vidieť žiaden obchod, len univerzitu, pochopia, že biznis skončil. Ukážu nám smer a vypýtajú si desať eur na hlavu.

Víno a taxi

Alkohol sa na ulici v Maroku nepredáva. Nájdete ho v obchodoch na periférii, s názvom marché alebo magasin. A hoci v tejto krajine ušetríte na  ubytovaní a jedle, ak si nechcete odpustiť večerné rozprávanie pri pohári hustého karmínovočerveného vína o tom, čo ste počas dňa prežili, nielenže vám občas ostáva vypiť ho na izbe, ale si aj priplatíte. Fľaša chutného merlotu vás vyjde minimálne na 15 eur, ak objavíte zastrčený bar pre turistov, suma sa vyšplhá aj na dvojnásobok. S úlovkami ukrytými v hnedej igelitke sadáme do taxíka a mierime do hotela. Marocký vozový park taxíkov tvoria prevažne staručké mercedesy. Cena je taká nízka, že sa to nedá nevyužiť. Samozrejme, treba ju dohodnúť vopred.

Rekapitulácia

3. deň: 

Chefchaouen – Bab Berred – Ketama – Fez

260 km

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*